.občasník - ako najlepšie viem
Pozerám, počuvám, čítam. Rozhovory, príbehy, osudy ľudí, ktorí tvoria tie viac známe (zaznamenané) dejiny tohto sveta, ktoré nás inšpirujú, a aj tak nedávajú jasnú odpoveď na to, ako najlepšie žiť. Ako najlepšie vieš! V jednom z tých rozhovorov M.K. tvrdí, že dnes máme veľa tvorcov/fotografov a málo divákov, že chýba publikum. Možno by sme si mohli byť publikum navzájom, možno je najlepšie byť len ticho. V tomto “ukričanom vizuálnom hluku”, ktorý sa zlieva do jednej nezrozumiteľnej masy, ťažko začuješ hlbokú myšlienku, aj keby tam bola… A ty, márne sa domnievaš, že príde niekto a vytriedi zrno od pliev, a tie tvoje, priradí k zrnkám (múdrosti). A tak kričíš, silno, nahlas, ako najlepšie vieš, stačí len chcieť, tak si to niekde čítal… Možno. Možno ak k tomu pridáš ešte trochu šťastia, náhodu a činy, ktoré z teba robia chlapa (nie slovo), môže to byť začiatok inšpirujúceho dialógu. Môže…
