.občasník - camera obscura direct positive
Už pár týždňov experimentujem opäť so svojou čiernou skrinkou - áno camerou obscurou - presne s tou, s ktorou som vytvoril aj “60 sekúnd s”, a aj množstvo iných fotografií. Som rád, že tentoraz to je vo farbe, lebo farbu mám rád, aj keď ju pokladám za ťažšiu cestu vo fotografii. Podarilo sa mi nájsť spôsob, lepšie povedané technológiu, ktorá mi umožňuje vytvárať priame pozitívne fotografie vznikajúce vo vnútri camery obscury počas dlhých expozícií.
Mohol by som povedať taký “polaroid”, pre tvojú lepšiu predstavivosť, čiže fotografia, ktorá vznikne vo fotoaparáte a je len jedna jediná.
Ale nebola by to úplna pravda, keďže ja svoju fotografiu musím po exponovaní vyvolať pomerne nie jednoduchým spôsobom v tmavej komore - nestačí len strhnúť fóliu, ako pri polaroide/instaxe. V mojom prípade je to celé aj o remesle a rozmýšľaní, čo sa deje - ako pri čierno bielej verzii - len ešte o trochu viac.
Jediná spoločná vec so spomínaným polaroidom je fakt, že aj v mojom prípade je výsledná fotografia tá fotografia, ktorá bola priamo vo vnútri fotoaparátu počas expozície (fotografovania), je to ten kus papiera, ktorý snímal scénu pred camerou obscurou iba cez maličkú dierku počas dlhých (momentálne) 2,5 hodín. A po úspešnom zvládnuti celého procesu mám v ruke unikát, jediný exemplár fotografie veľkej 10x12,5cm a jediný spôsob jej ďalšej kópie je len digitalizácia tohto originálu.
Nateraz nám tak ostáva iba tento virutálny priestor a jeho obmedzené možnosti sprostredkovať realitu. Snáď raz budeš mať to šťastie a uvidíš naživo to, o čom tu dnes píšem…
Ostaň v strehu, sme na začiatku!
