.občasník - chlieb konzumný
Všetkého veľa škodí (vraví sa) a dobrého je málo (tiež sa vraví). Dnes som si opäť (určite nie prvý-krát) vypočul podcast, ten dnes obľúbený formát odovzdávania informácií, aby som zistil, že na danom kanáli ich je kvantum, a že len prehrabať sa tým všetkým, zaberie nemálo času. Nežijem v jaskyni, nie je to pre mňa objavenie Ameriky. Dávnejšie som si zvykol počúvať rozhovory s rôznymi fotografmi, aby som časom zistil, že niektorí z nich majú čo povedať a v iných prípadoch sú to dve hodiny len "prázdnych kecov" a mnou strateného času… Nestačím, nie stráviť, ale len si uvedomiť, to množstvo obsahu, ktoré sa na mňa sype z každej strany. Videá, podcasty, fotky, blogy, aj knihy. Zdá sa, že čokoľvek dnes chceš, sa dá pomerne ľahko technicky dosiahnúť - stačí ti mobil a nahrať vec na net a je to. Preč je doba, keď si musel ovládať remeslo a prejsť istým výberom, aby ťa "pustili k slovu" a mohol vzniknúť tvoj film, byť publikovaný tvoj text, alebo aby si mohol hovoriť k národu z rádia. Dnes tak môže urobiť každý. A tak každý, kto cíti za oprávnené sa vyjadriť k problematike kvaskového chleba, sexuálnej orientácie, ľudského správania, elektromobilite, čohokoľvek, tak jednoducho urobí a ide s tým "do sveta". A na nás sa valí množštvo obsahu, kde je ľahké si nájsť ten svoj obľúbený a skĺznuť do vnímania sveta iba z jednej (tej svojej) strany...
