.občasník - ísť
Tvůj čas je pouhopouhé prozatím… A ty chceš cítiť, ako dáva zmysel, ako si ho strávil správne a tvoje rozhodnutia dali význam tvojmu bytiu. Byť a cítiť, že pre niekoho život si dôležitý, necítiť sa zbytočným, nájsť si svoje miesto, nájsť seba. Aby si raz mohol povedať: “malo to zmysel”. Snaha zanechať obohacujúcu stopu, potreba uistiť sa ešte pred koncom všetkého. Žiť a žiť so zmyslom, zmyslom (aj) byť. Byť na ceste a pochopiť, kde práve si, kam chceš ísť a kam už nemusíš, aj kam by si ešte mal. A aj keď si občas myslíš, že kráčas, aby iní už nemuseli, túto cestu má právo prejsť každý sám (za seba). Cesta je za tebou, cesta je pred tebou a tvůj čas je pouhopouhé prozatím. Ako s ním naložíš, ako mu dodáš význam, či dôležitosť, ako sa pozrieš na seba ráno do zrkadla? Prísť opäť do momentu, kedy sa pohneš opäť trochu ďalej, lebo zistíš, že tu si už zbytočný, že tvoje miesto je teraz inde a úloha iná. A ty to vieš. Vieš, že nemôžeš stretnúť všetkých a so všetkými byť kamoš. Vieš, že môžeš presviedčať všetkých o svojej pravde, alebo môžeš hľadať svoju pravdu. Nechať tu svoju správu vo fľaši a dúfať, že raz ju niekto rozlúšti. Vziať ju za ruku a ísť.
