.občasník - metafora v obraze
Fotografujem, testujem aj píšem o camere obscure, zalamujem, hľadám obrázky, o ktorých viem, že ich tam niekde mám a vhodne ilustrujú to, čo tvrdím slovami. Popri nich nachádzam iné, tie čo ilustrujú, ako žijem, a ako dobre sa mám, tie ktoré mi pripomínajú veci, na ktoré som v tom všetkom časom zabudol, pripomínajú mi to šťastie, ktoré mám, pri sebe. Pozerám pred seba, vidím život, vidím fotografie, vidím v obrazoch. Pozerám za seba, vidím fotografie, obrazy, o živote. Fotografie, ktoré sú najdôležitejšie pre mňa, pre nás, ktorí sme tieto momenty zažili a tieto obrazy ich pre nás uchovali. Tieto obrazy, ktoré sú pre nás všetkým a pre niekoho možno neznamenajú nič. Vytváram iné, nové a nové, rovnako o živote, ktorý žijem, ktorý žijeme, aký možno žijú, alebo chceli by žiť iní. Nejasné obrazy aj naších nejasných pocitov, v ktorých sa občas strácame a občas sa nám zdá, že je to predsa všetko jasné… a tak jednoduché. A potom si znova pustíš tie známe skladby, kde sa spieva o živote, tak veľmi podobnom ako ten tvoj a máš pocit, že presne vieš, o čom to je… Metafora v obraze.
