.občasník - tancuj, ak máš s kým!
Ležím na zemi s nohami vyloženými o skriňu. Na hlavu mi svieti slnko a cez otvorené okno púšťam dnu teplý letný vzduch a rytmický hluk drilovania pilotov budúceho futbalového štadiónu. 1. FC Tatran Prešov vznikol pred 125 rokmi. Pred chvíľou som sa dočítal, že zomrel Milan Kundera, Ukrajina už 503 dní bráni seba aj nás, predčasné septembrové voľby sa blížia a ja stihnem mať pred tým ešte narodeniny. Určite nás toho ešte nemálo čaká, aj počká.
Každé ráno naskočiť na svoju cestu, tam kde si skončil včera. Rýchlo sa zorientovať, pochopiť, hlavne nestratiť kontakt s dobou (alebo ľuďmi?), nenechať si újsť príležitosť, chopiť sa šance, nebyť posledným. Porozumieť ako funguje svet, mechanizmy, všetko si naštudovať (alebo aspoň požičiať názor), rozobrať na drobné a znovu poskladať do svojej podoby. Mať jasnú predstavu a hlavne neuhnúť. Neuhnúť, nevidieť naľavo, napravo, len pred seba do svojej dokonalej budúcnosti. A po poslednom dieliku do svojej skladačky už budeš len šťastne žiť. Hlavne to udýchať.
Je príjemné pozrieť pod seba a uvidieť tam bicykel - „jednoduchý“ vynález, ktorého jednoduchosti rozumieš. Príjemne oslobodzujúce poznanie. Aj keď ťa z neho bolia nohy, ktoré si potom vykladáš o skriňu.
Ráno o tretej ťa zobudí spevom drozd na tvojom okne a ty vieš, že život je krásny vo svojej jednoduchosti, tu a teraz. Tancuj, ak máš s kým!
