.občasník - US line
Stojím s mojím otcom v banke a čakám. Čakám. Čakám. A pozerám. A vidím bukasový nábytok, čo už stratil šmrnc, najlacnejšie modré stoličky pre klientov, aké nájdeš v každej zasadačke, v rohu zvlhnutú, zčasti opadanú omietku, ktorú donedávna zakrývalo čosi. Vylomené dvierka na skrinke, na stenách len zopár (aj inde videných) klip rámov s aktuálnou ponukou banky. Umelé rastliny. Rohová kožená gaučovka to už asi nezachráni. V duchu si vravím: “a takíto ľudia spravujú naše peniaze…” Áno, chápem, že výška úrokovej sadzby nie je zanedbateľný údaj.
Je večer a pozerám na svoj prvý horský bicykel - ranné 90-ky a ja (v tom čase) kdesi na ZŠ. Rám pozváraný kdesi na Taiwane, český “výrobca” a dôležitý nápis, ktorý pridával magickú silu: “US line”.
A tak mi ostáva naďalej len veriť, že raz.
Ciao a tutti!
