.občasník - vidieť, ale nevedieť
Pozerám z okna, pozerám do okna, šípka ukazuje smer… ako tá strelka na kompase.
A ukazuje správne?
Prstom šúcham po hladkom displeji, stláčam, zatváram oči, necítim nič…
Stlačil som vôbec niečo?
Píšem Ti mail, správu, posielam úsmev v podobe smajlíka všetkých farieb pleti, zatváram okno a môj text sa odteraz stráca ako správa vo fľaši hodenej do mora…
Budú si naše deti raz čítať naše zaľúbené e-maily?
Aké to je vidieť, ale nevedieť?
