.norway #04

 

Pomaly si zvykám, na tú hodinovú cestu do obchodu, na dlhšie dni aj na to, že slnko hreje na tvári čoraz silnejšie. Aby potom mohlo opäť trošku nasnežiť, primrznúť… Sem tam sa to stále šmýka, ale kroky aj kilometre pribúdajú, najmä tam kam treba a spolu s tým aj nejaký ten obrázok, ktorý nájdem “na ceste”. Skladám si mozaiku, ktorá už začína prezrádzať o čom by tak mohla byť, aby sa potom opäť zvŕtla trochu nečakaným smerom. A to len preto, aby človek pochopil svet, seba a mohol ísť ďalej, ráno vstal a vzal opäť fotoaparát, lebo inak to nevie. Poznámkujem si tento život, ktorý si potom večer spolu prezeráme a čítam medzi riadkami to, čo mi cez deň uniklo.

D.